Chaoosové zápisky

Som zvyknutý chodievať z bratislavskej Petržalky ráno o 7:20 do práce s tým, že 7:50 – 7:55 som tam. Dnes som však išiel z Devínskej Novej Vsi. Trochu sa nám aj rozpršalo a chodci si pridŕžali dáždniky, o ktorých za pár sekúnd zistili, že im je nanič. Dve kvapky vody sa zmenili na prúd kvapiek so silným nárazovým vetrom.

Keďže je Devínska trochu ďalej od centra, vyrazil som o 7:00.

Prechádzam okolo atraktívneho Harmanovho sídla, do cesty mi vbehne malý školák. Teda … on nevbehne, posúva ho vietor a váha školskej tašky ho mierne tlačí k zemi. Nechápem, prečo malým deťom pchajú do tašiek tehly, z ktorých ich ešte dodatočne nútia učiť sa.

Cez sídlisko som prešiel súvislo 40-kou, prechádzajúc okolo autobusovej zástavky som si všimol závistlivé pohľady zmoknutých chodcov. Bolo ich tak veľa, že ich prístrešok autobusovej zástavky všetkých nepojal. Tak mokli.

Za Devínskou bolo na hlavnej ceste trochu viac aut, ktoré išli pomalšie, ako obvykle. Povedal som si, že budem meškať 2-3 minútky. Zapálil som si prvú cigaretu. Cesta sa napojila na ďalšiu, ktorá slúžila ako spojenie Volkswagena s diaľnicou. A tam to začalo …

Potreboval som cca 500 metrov, aby som sa dostal na diaľnicu, ale predo mnou už bola rada čakajúcich aut. V diaľke som videl to isté na diaľnici. Sused predo mnou na mňa bliká, že sa mám otočiť a ísť za ním. Tak sa teda otáčam na ceste plnej aut a rútim sa za ním. Vrátime sa kilometer naspäť, odbočíme na Dúbravku, prejdeme 100 metrov a sme v ďalšej zápche. Čas – 7:20. Pomaličky prejdeme Dúbravkou, rozbiehame sa a zase stojíme. Nárazový vietor dosahuje zaujímavé rýchlosti. Fajčím druhú cigaretu a cez pootvorené okno mi vietor posiela popol naspäť. Zanadávam si, vyhodím cigaretu z okna, zavriem ho, stojím, čakám. Nikto nevie, čo sa zase deje. Sused je v nedohľadne, tiež asi niekde nadáva – zhodnocujem, že mu myšičkovanie nepomohlo. Po 300 metroch zisťujem, že je cesta pri krytom kúpalisku zaliata vodou a v najväčšom lejáku to tam policajti usmerňujú do ľavého pruhu, ktorý je menej zaplavený. Terénne auto predo mnou prechádza aj tak pravým pruhom, v strede záplavy zastavuje – poteší, zapadol a policajti sa snažia dostať k nemu. Keď som prešiel zaliatym úsekom, rýchlo som zistil, že mi cez dvere prešiel kúsoček vody. Ešte šťastie, že motor nezhasol )

Znova sa rozbieham, ale po 200 metroch stojím v ďalšej zápche. Tentoraz je to kvôli šibnutému chodcovi, ktorý sa háda s nejakým vodičom predo mnou.

Po celý čas, čo prechádzam Karlovou Vsou buď stojím, alebo sa vlečiem po kúsku. To už nervózne fajčím štvrtú cigaretu. Čas: 7:55. Všetky autá okolo mňa sa zbláznili a vodiči sú ešte viac nervózni ako ja. Z mnohých aut vychádza cigaretový dym a tu a tam nadávky. Na konci Karlovky nás obieha sanitka, za ňou policajné auto, o 30 sekúnd auto dopravných nehôd. Preto nesmerujem auto k nábrežiu Dunaja, ale odbáčam na diaľnicu. Ďalšia zápcha. Zapaľujem piatu cigaretu. Prejdem krokom diaľničný úsek až po odbočku na Petržalku, tam sa to rozbieha. Super, teším sa, že snáď zápchy skončili.

Blížim sa k Novému mostu, odbáčam na výjazd k nemu, zápcha. Chcem si zapáliť ďalšiu cigaretu, ale keď pootvorím okno, nárazový vietor mi dôkladne vysvetlí, že je to blbosť. Krokom sa dostanem na Nový most, stojím v x-tej zápche. Pomaličky sa posúvam cez most. Počujem majáky, rýchlo sa všetci uhýbame sanitke a policajtom. Za ním sa konečne rozbieham na rýchlosť cca 40km/h. Aj tak dobre, nestojím. Prichádzam k Prezidentskému palácu, zápcha. Pred sebou spoznávam auto suseda. Z auta mu vychádza cigaretový dym a matne rozpoznávam vulgárne slová. Tiež ho napodobním, zapaľujem cigaretu a zanadávam. Zastavujem, čakám, kým prejde ďalšia sanitka. Za palácom odbočím doprava a stojím. Pokazený trolejbus. Po piatich minútach sa môžem konečne posunúť a zhodnocujem, že už zápchy nebudú. Nie, to bol vtip. Na Radlinského ulici stojím kvôli ďalšiemu pošahanému trolejbusu. Okolo neho sa v silnom vetre krúti pohotovostný opravár – tiež nadáva, chudák. Ale prácu si dnes nevyberieš. Nejako ho všetci obiehame, postupne sa dostávame na Račianske mýto. Čakáme, kým prejdú policajti s majákmi. Dnes ich je ako maku a všetci niečo riešia. Za Račianskym mýtom nejaký chodec nepochopil, že na červenú sa neprechádza cez prechod, zase stojíme. Vodič predo mnou sa išiel pohádať so spomenutým chodcom. Padla ďalšia cigareta. Potom bol už pokoj, išiel som súvislo 50-kou.  Na križovatke pri Zváračskom ústave nejaký maniak na zelenú vyštartoval ako vodič F1 a keďže tam bola slušná kôpka vody, stočilo ho to a spravil parádne hodiny (výhody zadného náhonu). Keď som ho obiehal, nemohol som mu v záchvate zúrivosti ani vynadať, pretože po pootvorení okna ma nárazový vietor ihneď vyfackal dážďom.

Keď som prišiel do práce, po vstupe do areálu firmy som sa ledva vyhol padajúcemu konáru slušnej hrúbky.

Čas: 8:59, za obeť padlo šesť cigariet, hlasivky v kýbli, nálada pod psa.

Chcem upozorniť na človeka, ktorý sa hrdí svojimi znalosťami v potravinárskej oblasti. Pracujem pre spoločnosť, ktorá sa zaoberá distribúciou potravín. Táto spoločnosť dlhodobo vlastní certifikát kvality s vysokou úrovňou, čo znamená, že je u nich v sklade a v dokumentácií všetko tip-top. Viem to, lebo to tam riadim.

Pred rokom bol u nás na inšpekcii Ing. Pavel Kováč s kolegom. Kolega pána Kováča skontroloval svoju oblasť a nezistil žiadne nedostatky. Nemal aké – všetko bolo “tip-top”. Pán Kováč však skákal po celom sklade ako kengura; chodil popod vysokozdvižný vozík, na ktorom bola naložená paleta o váhe zhruba 900kg; vyskakoval na palety s tovarom, čím mohol znehodnotiť alebo poškodiť tovar samotný a to len preto, aby zistil, či nemáme skryté pozáručné potraviny.  Musíme mať vyhradený a označený priestor pre tovar, ktorý sa chystáme zlikvidovať – ten sme aj mali. Pán Kováč tento priestor neakceptoval a tvrdil, že skladujeme tovar po záruke – parádna blbosť. Ďalej sa mu nepáčil priestor, kde sa skladovali palety. Vraj kontaminovali potraviny – ďalšie ešte parádnejšia blbosť. Naše potraviny majú dva obaly – kartónový a vlastný (niektoré aj tri obaly).  Okrem toho palety boli od neho na míľu ďaleko. U nás sa upratuje každý deň. Pán Kováč tvrdil, že nie. JA však vždy kontrolujem poriadok a pracovníci nesmú odísť domov, kým to nie je všetko “tip-top”. Teda ďalšia oberblbosť zo strany inšpektora Kováča.

Keď si pán úžasný inšpektor Kováč prezeral našu dokumentáciu, prekážalo mu, že v jednej z nich nie sú zadané teploty pre skladovanie. Tie však boli zadané v hlavnom dokumente, čo bolo aj popísane tam, kde to popísané malo byť. Dokumentácia bola určite “tip-top”, pretože mi prešla na auditoch, ktoré vykonávali ľudia znalí problematiky, ľudia, ktorí boli zaškolení na audítorskú činnosť, ktorí mali rôzne osvedčenia a certifikáty a aj odborné školy (nie jednu). Pán Kováč sa mi nepreukázal ničím, čo by obhájilo jeho odbornosť. Jediné čo dokázal bolo to, že sa mi pomstichtivo usmieval do očí a vravel, že mu je ľúto, že mi nemôže dať vyššiu pokutu, pretože v spomínanom dokumente nemám popísané teploty. To už bola maximálna drzosť a maxiblbosť z jeho strany a skutočne ma nasral. Správal sa ako originálny komunistický úradníček, ktorý si upevňuje svoje ego na súkromných firmách, ktoré likviduje ich nezmyselnými a neopodstatnenými pokutami. Zdržal ma 5 hodín vypisovaním protokolu, kde popísal Vážne obvinenia, ktoré nemal čím podložiť.

Po roku (!!!) nám prišlo rozhodnutie z Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Bratislava-mesto, kde nám stanovili pokutu.

Na základe tejto pokuty môžem ubezpečiť odborne nevzdelaného pána Kováča, že do môjho skladu už nikdy viac nevstúpi, aj keby prišiel s komandom najväčších zabijakov na svete a … pán Kováč – Vy žijete z mojich daní, teda JA Vás platím. A keď Vás JA platím, tak očakávam, že budete pracovať ako človek, nie ako hovädo, ktorému žena nedala v noci zaj….ť a potom nervózne robí vážne rozhodnutia (napokon … ktorá by Vám aj dala, že?). Ešte šťastie, že Vaša nadriadená je rozumná a dá sa s ňou komunikovať o pravde.

Keďže aj mňa už otravovali a chceli zo mňa vytiahnuť  nejaké to euro, prikladám príspevok zo stránok markiza.sk, kde sa píše, ako postupovať, ak vám príde email s faktúrou, alebo neskôr upomienka od firmy Web Content alebo Pro Content:

————————————————–

Zdroj: www.markiza.sk

Pokial ste sa registrovali na roznych strankach prevadzkovanych firmami Web a Pro Content a prisla vam faktura na 60 Eur tak postupujte nasledovne:

1. Fakturu v ziadnom pripade neplatte, pokial by ste ju zaplatili tak potvrdite zmluvny vztah s touto firmou.

2. S firmou Web a Pro Content nijako nekomunikujte pokial vam posielaju mailom alebo normalnym listom (faktury, upomienky vyhrazky a.t.d.). Taktiez pokial pride nieco mailom alebo normalnym listom od nejakej pravnej alebo vymahacej firmy tak nijako neodpovedajte.

3. Ak by nieco prislo doporucene od Web a Pro Content alebo od vymahacej firmy, tak napiste doporucenu odpoved, v tom zmysle ze ste sa na ich portal !! neregistrovali !! a ze ste nijake ich sluzby nikdy nepouzilli.

4. Nepripajajte sa k trestnemu oznameniu, a ani nedavajte “Plnomocenstvo pre Ombudspot” na zastupovanie vo veci. Tymto by ste dali Ombudspot pravo napr. uzatvarat zmier, pripadne za vas podpisat nejaku dohodu o mimosudnom vyrovnani a.t.d.

5. Pokial by vam prisiel nejaky platobny rozkaz zo sudu ohladom tejto veci, napiste v dostatocnom termine odpor proti takemuto rozkazu s tym, ze doslo zrejme k omylu a ze ste sa neregistrovali a ze ste nijake sluzby predmetne v tomto spore nepouzilli. Je velmi nepravdepodobne ze by chcela tato firma nieco riesit cez sudy. Dokazove bremeno je na strane tejto firmy. Museli by dokazat kto sa registroval a to nie je technicky mozne. Jedine ze by ste sa sami k tejto registracii priznali. Za normalnych okolnosti by sud vobec nemal akceprovat navrh na platobny rozkaz, kedze neexistuje vlastnorucne podpisana zmluva jasne identifikujuca predmet sporu a zmluvne strany, alebo aspon podpisana objednavka.

—————————————————-

alebo

Zdroj: www.markiza.sk

S udajov, ktore sa uviedli pri registracii a zo systemovych logov nie je mozne preukazatelne identifikovat osobu, ktora previedla registraciu, preto ak by doslo k sudu, treba tvrdit ze sa dana osoba neregistrovala. Pro Content musi dokazat opak, co technicky mozne nie je. Pokial registraciu poprete tak neexistuje zmluva ani zmluvne plnenie na zaklade ktoreho sa uctuje 60Eur, a tym padom nema zmysel riesit ci zmluva bola nevyhodna alebo VOP zavadzajuce.

—————————————————-

Čo sa týka týchto firiem, overte si aj niektoré fakty. Konateľom spoločnosti Pro Content je Viliam Adamča, ktorý spoločnosť založil 7.7.2009 aj s pani Elenou Vejačkovou. Krátko po založení ste túto spoločnosť spoznali aj prostredníctvom médií. Pani Vejačková asi veľmi rýchlo zistila, s akou sviňou podniká, tak spoločnosť opustila 18.9.2009. Možno aj preto, lebo zistila niečo z minulosti pána Adamča alebo jeho brata Roberta Adamča. Obaja majú totiž zakázané prevádzkovať v Nemecku podvodné stránky, aké prevádzkujú na Slovensku (http://www.financninerad.cz/downloads-portal/adamca/zakaz).

Mňa otravovali pod záštitou spoločnosti Web Content a tvrdili mi, že som sa zaregistroval 3.12.2009 na ich stránku “www.adventny-kalendar.sk”, že registráciou som potvrdil platné všeobecné zmluvné podmienky a že teraz musím zaplatiť za registráciu. Iba by som rád vedel, že prečo vznikla táto firma až 12.12.2009 ( http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=167830&SID=9&P=1 ) 

Po zaslaní druhej upomienky som ich zo slušnosti poslal do p…

Každému, kto má s bratmi Adamčovcami alias Soňou Gusovou či Jurajom Hlaváčom podobný problém, odporúčam ísť do internetovej kaviarne, založiť si nejakú vymyslenú nechutnú emailovú schránku, ísť na stránku www.hovno.sk, vybrať si nejaký nechutný výkal, pripojiť ho do prílohy k správe pre Web Content a poslať ich do hoven …